Som veľkým fanúšikom regionálneho prístupu a miestnych špecifík vo vinárstve. Tie totiž vytvárajú diverzitu, ktorá spočíva v nespočetnom množstve kombinácií odrôd, klimatických podmienok a tradícií pri výrobe vína. Absolútne kľúčovým elementom tohto trojuholníka sú samozrejme miestne autochtónne odrody. Vinársky svet bol – a čiastočne stále je – svedkom rozširovania tzv. globálnych, v skutočnosti francúzskych odrôd, ako Cabernet Sauvignon alebo Chardonnay. Nepatrím medzi totálnych puristov, ktorí hovoria jednoznačné nie rozširovaniu týchto odrôd, veď môže byť naozaj zaujímavé porovnať napríklad francúzsky, americký, slovenský a austrálsky Kabernet. Ale: nemalo by to ísť na úkor lokálnych tradícií. Opakovane hovorím, že na medzinárodnom trhu – ak má slovenské vinárstvo takéto ambície – neprerazíme „osemdesiatym piatym“ Kabernetom, ale s niečím výnimočným, typickým. A teraz nemám na mysli len „trh“ ako samotný, z pohľadu biznisu. Uvažujem aj nad schopnosťou pritiahnuť pozornosť hodnotiteľov, „wine-writerov“, širšej odbornej verejnosti. A tu prichádzajú na scénu špecifiká, ktoré im my môžeme ponúknuť. V prípade Slovenska môže ísť o tzv. novošľachtence, ako Dunaj, Devín, Hron, atď. Tie potrebujú prirodzene ešte čas, aby sa mohli nájsť tie ideálne lokality, umožňujúce výrobu najlepších vín z týchto odrôd. Bude to trvať dlho, tak ako trvalo dlho napríklad zistiť ktoré hony sú v Alsasku najlepšie pre rizling, ktoré pre tramín, atď. Považujem to za azda najväčšiu dlhodobú výzvu slovenského vinárstva vyžadujúcu veľkú trpezlivosť a nasadenie.
Druhou cestou ktorou by sme sa mali vydať je sústredenie sa na odrody, ktoré sú v našom širšom regióne prítomné historicky dlhodobo. Patria sem napríklad Frankovka modrá alebo Svätovavrinecké. Ich výhodou oproti novošľachtencom je, že existuje určitá historická pamäť, alebo aspoň jej zvyšky a pri dostatočnej výskumnej práci sa dá zistiť v ktorých lokalitách, honoch sa tieto odrody cítili najlepšie. A následne ich tam opäť rozšíriť a kultivovať. Dnes hodnotím Svätovavrinecké 2010 od rodinného vinárstva Terra Parna, ktoré sa o to snaží.
Farba vína mi so svojimi červenými a rubínovými tónmi zďaleka pripomína Pinot Noir. Vôňa je pikantná a ovocná, so štipkou sladkých korení. V pozadí cítim tú ako keby kovovú príchuť Pinotov. Neviem povedať prečo, ale prvé dojmy z vína mi naozaj pripomínajú Pinot Noir. Pri slepej degustácii by som si bol takmer istý, že ide o túto odrodu.
Prvý dojem po ochutnaní je pozitívny. Víno je ovocné-šťavnaté, veľmi dobre sa konzumuje. Z chutí cítiť intenzívne predovšetkým slivky, ďalej opäť jemné sladkasté korenia a aj dub, ktorý je hladký, integrovaný. Víno je guľaté, hoci na môj vkus je alkohol trošku privysoký, povedal by som že málo aj páli. Ak by bol o 0,5% nižší, hodilo by sa to viac, víno by bolo elegantnejšie, vybalansovanejšie a stále by si zachovalo charakteristiku príjemného pitia. Acidita je v poriadku, o trošku by mohla byť možno aj intenzívnejšia, viac by balansovala alkohol, ale aj tak je to v poriadku.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že je to pozoruhodné, dobré vínko, predstavuje jeden z najlepších vín z odrody Svätovavrinecké na Slovensku.
Hodnotenie: 3,5 hviezdičiek
Cenová kategória: 15 Eur
Potenciál: už je to vyslovene dobré aj teraz, ale ešte dva roky to vydrží na vrchole
Článok bol publikovaný v denníku SME, 24. mája 2014
Pridaj komentár